Vlkolínec - praktické rady od nepraktického historika


Základné informácie

Čo pozrieť: Roľnícky dom, Dom z obdobia 2. svetovej vojny, Dom UNESCO, Murovaná sýpka (galéria) Gazdovský dvor, Pastierska koliba (galéria) a Galéria v bývalej jednotriedke, zrubová zvonica (1770), rumpálová studňa (1860).

Okrem toho stojí za to prejsť sa na salaš - Minifarma Sidorovo.

V článku sa dočítate

  • Návšteva Vlkolínca po 15 rokoch a zrod slova "MúzeumUM".
  • Bratislava - Vlkolínec bez auta. Ako na to?
  • Najlepší čas na návštevu a ako sa vyhnúť veľkým skupinám?
  • Vlkolínska reštaurácia - čo si dať na obed?
  • Ako si užiť Vlkolínec naplno?

03_pavol_croft_vlkolinec_liptov_cestovanie_po_slovensku_780jpg

Návšteva Vlkolínca po 19 rokoch a zrod slova "MúzeumUM"


Prvýkrát som bol vo Vlkolínci v čase, keď som mal dlhé vlasy a zvonové rifle, takže som vyzeral ako Hyde z "Tie roky sedemdesiate". Bolo to v rámci zájazdu VŠ, takže som nemal žiadne organizačné starosti. Jedine na čo som myslel, bol môj referát, ktorý som mal prečítať spolužiakom počas cesty autobusom. Tá prezentácia bola hrozná, ale zachránilo ma to, že pani profesorka zrovna niečo riešila a vôbec ma nepočúvala.

Z tejto návštevy som si odniesol základné vedomosti o Vlkolínci a moje obľúbené slovíčko "múzeumUM". Keď sme sa po obede na salaši rútili cez dedinu dole k autobusu, z roľníckeho domu vybehla tetuška, začala na nás mávať a kričať: "Počkajte, veď ste ešte neboli v múzeume!" Odvtedy to používam a nakazil som s tým aj svoje šermiarske okolie. Znie to ako čistý stredovek :DDD


15_pavol_croft_vlkolinec_liptov_cestovanie_po_slovensku_780jpg


Tentokrát v máji 2023 som tam išiel s mojou ženou Irinou na pozvanie Janky z Visit Liptov. Mali sme dohodnutú spoluprácu k výročiu - 30 rokov zaradenia Vlkolínca do zoznamu pamiatok UNESCO. Veľká vec, musím povedať, lebo to nie je až tak dávno, čo sa ľudová kultúra po celom svete podceňovala. Teraz už vieme, že je tak isto dôležitým dedičstvom ako sú paláce či hrobky vladárov.

Bratislava - Vlkolínec bez auta


Pri tejto návšteve nám s Irinou vznikla dilema. Než sme na tri roky odišli do zahraničia, predali sme svoje autá. V cudzine sme si zvykli na maximum používať hromadnú dopravu a na výlet si auto požičiavať. Keď sme sa vrátili, rozhodli sme sa, že vyskúšame život bez auta. Nepotrebovali sme ho nielen v dedinke na Bali, ale ani v Tbilisi či v obrovskom Istanbule. Vlastne čím bolo väčšie mesto, tým komfortnejší bol život bez auta.

Povedali sme si, že aj Bratislava musí byť dostatočne komfortná na to tiež a auto si kúpime až vtedy, keď sa pustíme do natáčania nových dokumentárnych filmov o archeológii. Väčšina nálezísk sú vzdialené od miest a nedostanete sa tam hromadnou dopravou, takže vtedy vlastné auto s veľkým kufrom na filmárske vybavenie bude mať zmysel.


14_pavol_croft_vlkolinec_liptov_cestovanie_po_slovensku_780jpg


Ale návšteva Vlkolínca vyvolala otázku - požičať si auto či dať to vlakom? Na jednej strane, do Ružomberka ide priame vlakové spojenie a vlaky milujem. Na druhej strane, Vlkolínec je ďaleko od mesta. Bude to komfortné? Nezaberie nám to veľa času, ktorý potrebujeme na natáčanie?

Rozhodli sme sa to predsa vyskúšať a nebolo to vôbec náročné :)

Viem vám odporučiť dva spôsoby:

  1. Ak sa neponáhľate a nemáte so sebou filmárske vybavenie, človeka s mini nožičkami (aka vaše dieťa predškolského veku) alebo človeka o troch nohách, ktorému hovoríte stará mama či starý otec, môžete kľudne ísť predmestskou dopravou. Autobusy do Vlkolínca idú priamo zo stanice. Najbližšie zastávky sú Biely Potok (MHD) a Ružomberok, Biely Potok, Trlenská dolina (SAD). Odtiaľ pôjdete pešo do Vlkolínca a Google Maps vám pomôže sa nestratiť.

  2. Ak niečo z toho máte, ponáhľate sa alebo ste len leniví, tu je číslo na taxi službu v Ružomberku: 

    0905 331 661

    BA, KE pekne zavrite apku uber, hopin… v menších mestách sa auta na týchto platformách neodoklikáte.

    Alebo sa môžete prejsť k budove pošty na Antona Bernoláka 3, tam uvidíte veľa taxíkov. Po ceste na Vlkolínec si vypýtajte od vodiča číslo a zavolajte ho, keď sa budete chcieť vrátiť. V Ružomberku nie je rozdiel, či si beriete auto na mieste alebo voláte, ako je to v Bratislave.

    Záchytné parkovisko je hneď pri vstupe do dedinky, takže ušetríte čas, amortizáciu svojich topánok, ale prídete o prechádzku do kopca, ktorej sa ľudovo hovorí fitko zadarmo.

    Cesta jedným smerom ma vyšla 12 eur, takže 24 eur tam a naspäť. Vo Vlkolínci sme čakali takých 15 minút, než taxík dorazil. Počas sezóny to môže byť o trochu drahšie, takže nie že budete nadávať vodičovi, ak si od vás vypýta o 3 eurá viac, ako vám povedal Pavol Croft.

  3. Samozrejme, dá sa ísť aj cez turistické chodníky aj bicyklom, to ale nemám odskúšané, ale podrobne to majú popísané na stránke Vlkolínca:  https://www.vlkolinec.sk/informacie/doprava/

08_pavol_croft_vlkolinec_liptov_cestovanie_po_slovensku_780jpg

Najlepší čas na návštevu a ako sa vyhnúť veľkým skupinám?


Počas letnej sezóny to veru bude náročnejšie. Keď sme tam boli my, v utorok medzi 9. a 11. hodinou, dedinka bola prázdna. Potom začali chodiť skupiny a po 14. hodine tam už bolo veľa veľkých skupín. Odporúčam hneď na začiatku sa spýtať v roľníckom dome a reštaurácii, oni vedia, kedy im majú prísť veľké skupiny. Podľa toho si dokážete naplánovať svoj čas tak, aby ste v kľude pozreli expozíciu a najedli sa bez veľkého čakania v reštaurácii.

Vlkolínska reštaurácia - čo si dať na obed?


V reštaurácii sme si dali Liptovské droby a haruľu a bolo to perfektné. Haruľa je v podstate zemiaková placka a Liptovské droby sú druhom jaternice, len sú plnené zemiakmi. Vznikla mi tam ale lingvistická otázka. Lebo na obed sme boli spolu s Radom z Nie je Túra bez Štúra a jeho kamarátkou Lenkou. Ona, ako domáca Liptovčanka, povedala, že toto nie sú droby, ale šialence. Droby sú totiž hrubšie ako klobáska a šialence sú tenšie ako párky.  

05_pavol_croft_vlkolinec_liptov_cestovanie_po_slovensku_780jpg

Ako si užiť Vlkolínec naplno?


  1. V prvom rade treba mať na pamäti, že toto nie je skanzen. Žijú tam ľudia a pre verejnosť sú sprístupnené iba roľnícky dom a oproti nemu dom z druhej svetovej, sýpka, dom UNESCO, pastierska koliba, škola a kostol. Ostatné domy sú v súkromnom vlastníctve a ak niekomu leziete do záhrady, nemusí byť z toho nadšený.

  2. Znovu si treba zopakovať, že toto nie je skanzen. A to je na Vlkolínci výnimočné - dodnes je osídlený. Takže áno, pred niektorými domami budú stáť autá a niektoré budú mať bratislavskú či českú ŠPZdku. Berte to ako danosť a venujte pozornosť tomu, čo je tam urobené pre nás návštevníkov.

  3. Ak nemáte sprievodcu - naštudujte si históriu Vlkolínca vopred, všímajte si malé detaily a určite sa pýtajte zamestnancov, či už v roľníckom dome alebo v dome UNESCO. Napríklad, keby mi pani pri roľníckom dome nepovedala, nevšimol by som si, že namiesto komína má dom dymník.

10_pavol_croft_vlkolinec_liptov_cestovanie_po_slovensku_780jpg


Vlkolínec je krásna dedinka, osobne tam chcem niekedy ísť tak, že si zoberiem ubytovanie v jednom z domčekov a budem tam rozjímať nad životom drevorubačov v 15. storočí. A dúfam, že si návštevu užijete rovnako ako ja. S tým naštudovaním si histórie vám samozrejme pomôžem, tu nájdete môj článok o dejinách Vlkolínca.


Pavol Croft
historik na cestách


MUDROVAČKA. Ak máte nejaké zaujímavosti, postrehy, historické informácie alebo praktické rady, ktoré by stálo za to doplniť do článku, pošlite mi ich na email. Budem rád:

mudrovacka@pavolcroft.com

TOPÁNKI. S gramatikou sa nekamarátim, to viete. Na úpravy používam GPT a korektor, ale nie je to dokonalé. Ak ste v texte našli chybu, napíšte mi prosím na email:

topanki@pavolcroft.com