Vlkolínec - história stredovekej osady drevorubačov a uhliarov
V článku sa dočítate
- Vznik osady
- Život stredovekého Vlkolínca
- Architektúra
- Vrch Sidorovo - Žiar?
- Zrubová zvonica
- Zrubová studňa
- Pravek vo Vlkolínci
Od stredoveku až dodnes v tejto dedinke neprestal život. Dnes sú tu chatári a dokonca aj zopár pôvodných obyvateľov. Ale skúste si odmyslieť elektrické vedenia a namiesto zaparkovaných áut si predstavte rebriňáky a sane. Potom uvidíte stredovekú osadu drevorubačov a uhliarov, ktorí tu žili od 15. storočia. A ich potomkovia v novoveku tu bývali rovnako ako ich stredovekí predkovia.
Domy na hornom konci dediny sú datované do 17. storočia. Smerom nadol sa ich vek znižuje až po polovicu 20. storočia. Ešte pred druhou svetovou vojnou tu boli unikátne stavby zo stredoveku, nachádzali sa v hornej časti dediny. Avšak tie spálili nacisti, keď ničili miestne partizánske hnutie.
Čo zaniklo, to už nevrátime, ale môžeme sa utešovať aspoň faktom, že štýl drevených stavieb sa takmer nezmenil a typickú vrchársku ľudovú architektúru môžeme pozorovať na všetkých domoch v dedine od najstarších po najmladšie.
Najväčší rozmach dedina dosiahla koncom 18. storočia. Vtedy tu bolo 70 budov vrátane hospodárskych. Dnes je tu 50 pôvodných domov ľudovej architektúry.
Vznik osady
Osada vznikala už začiatkom 15. storočia. Pravdepodobne sem prišli obyvatelia z Bieleho Potoka, ktorí osídlili toto miesto. Prví osadníci sa živili drevorubačstvom a uhliarstvom, spracúvali drevo na drevené uhlie.
Ale ako tu ľudia žili, nám prezradí ešte skorší záznam z 3. júla 1376. V ňom kráľ Ľudovít I. Veľký nariaduje richtárom a obyvateľom dedín ležiacich v chotári Ružomberok, aby platili dane mestu a aby v sporoch vyhľadali predstaviteľov mesta Ružomberok. A týmto nariadením sa začala ich stredoveká závislosť.
Prvá priama písomná zmienka o obci Vlkolínec je z roku 1461 a v nej sa Vlkolínec spomína už ako jedna z tzv. "ulíc" Ružomberku.
A ako nám naznačuje erb a samotný názov, v okolí Vlkolínca v časoch jeho vzniku bolo veľké množstvo vlkov. Ohrozovali obyvateľstvo a ľudia sa tu chránili vykopávaním vlčích jám.
Život stredovekého Vlkolínca
Život drevorubačov riadilo počasie. V lete prišlo obdobie stínania stromov, muži odchádzali do lesa a pripravovali drevo na predaj. A keď prišiel sneh, nastal vhodný čas na prepravu narúbaného dreva. Ťažké stromy bolo ľahšie previezť dole do Ružomberka na saniach - takzvaných krňačkách alebo kaňkách.
Kruté zimy a krátky svetelný deň však nedovoľovali pracovať dlho vonku. A tak zimné večery vlkolínčania trávili prácou s drevom. Boli v tom dobrí a preslávili sa aj ako tesári a rezbári.
Aj keď značnú časť obyvateľstva tvorili drevorubači a uhliari, samozrejme obyvatelia sa venovali aj poľnohospodárstvu, pastierstvu, salašníctvu, chovu dobytka, včelárstvu a iným tradičným remeslám.
Viete, ja to tak trochu suchopárne popisujem, ale v hlave sa mi odohráva film v štýle Jakubiska. Dúfam, že aj vy si dokážete z tých popisov poskladať vlastný príbeh a prehrať si ho, keď sa budete potulovať po Vlkolínci.
Architektúra
Dnes vo Vlkolínci sa nachádza 45 dreveníc s hospodárskymi dvormi z 18. storočia. Predstavujú typickú vrchársku ľudovú architektúru. Niektoré sú obývané celoročne, iné slúžia ako chalupy.
Zrubová stavba domu stojí na kamennej podmurovke. Steny sú postavené z drevených trámov poukladaných na seba, utesnené sú machom, a zarovnané sú mazaninou (špeciálnou hlinou). Toto je, priatelia, čistý stredovek. Kamaráti, čo stavajú v Čechách stredoveké hradisko, používajú presne tie isté technológie.
Za zmienku stojí aj spôsob, akým je vyrobená strecha. Nie sú to ani škridly, ani slama, ale šindel - natenko nasekané drevo.
A všimnite si, že roľnícky dom nemá komín. Od stredoveku bol komín spôsobom, ako odlíšiť daňovo povinné domácnosti od nejakej chyže. Niečo podobné máme aj dnes, len je to už sofistikovanejší systém. Keď vyplňujete priznanie k daňi z nehnuteľnosti, je tam niekoľko položiek, ktoré majú rôzne daňové sadzby. Takže je to niečo na ten spôsob - ak stavba mala komín, tak sa platila daň z nehnuteľnosti, ak nemala, tak sa neplatila.
Neviem takto z hlavy, v akej výške bola tá daň, či bola nezvládnuteľne vysoká pre obyvateľov, alebo im len nedávalo zmysel platiť mestu peniaze za niečo, čo vlastnili. Keď pôjdem do Ružomberka, spýtam sa a doplním to. Ale v každom prípade, nechceli platiť tú daň za komíny, čo bola obdoba dane z nehnuteľnosti, a tak namiesto komínov robili dymníky. A podkrovie využívali ako údiareň.
Bolo to nebezpečné? Kedysi sa všetky domy vykurovali "na čierny spôsob", čiže nemali komín, takže dá sa to. Ale určite to zvyšovalo riziko uhorieť. Avšak nedočítal som sa, aby vo Vlkolínci k niečomu takému došlo. Toto si značím ako ďalšiu otázku pre moju budúcu návštevu.
Dá sa tu nahliadnuť aj do pôvodného usporiadania domu. Interiér sa dá vidieť v roľníckom dome. Pozostáva z troch miestností: zo vstupného pitvora, ktorý slúžil ako kuchyňa (Kto si teraz uvedomil, že používa výraz "no do pitvora" a nevie, čo to slovo znamená?), komory na odkladanie jedla a náradia a izby, ktorá slúžila ako obytný priestor na všetku dennú činnosť a spanie celej rodiny. A to, čo vidíme na stenách, je drevo ošetrené vápenným farebným náterom.
Vrch Sidorovo - Žiar?
Vrch Sidorovo nad obcou stráži malé domy snáď už od nepamäti, ale starí Vlkolínčania kopec Sidorovo ľudovo volajú Žiar. Totiž, stáročia prebiehajúcou drevorubačskou činnosťou bol kopec úplne holý bez stromov a skalnaté bralá na kopci žiarili na diaľku odrazom slnečných lúčov. Preto Žiar.
Lenže pôsobením času a zvetrávaním sa bralá rozpadávali a zosun kameňov ohrozoval domy, ľudí a ich terasové políčka pod kopcom. Preto sa rozhodli v 70. rokoch 20. storočia Vlkolínčania znovu vysadiť stromy na kopci a tak vytvoriť ochrannú bariéru proti kameňom. A keďže tu Vlkolínec stojí dodnes a nie sú tu žiadne tabule "Pozor, padajúce šutre", toto zjavne zabralo.
Zrubová zvonica
Najstaršou stojacou stavbou v obci je zrubová zvonica. Postavili ju v roku 1770. Američania si myslia, že 300 rokov je strašne dlhá doba. Európania si myslia, že 300 km je strašne veľká vzdialenosť. K čomu to hovorím? Lebo sme tak trochu rozmaznaní bohatým historickým dedičstvom nášho územia. A keď niečo nemá aspoň 1000 rokov, tak to neriešime.
Ale pridajme k tomu širší kontext. Táto zvonica tu už stála, keď sa začala Americká vojna za nezávislosť. Hneď rok 1770 znie inak, však?
Tak isto ako strechy domov, aj zvonica je obitá šindľom. Vtedy na nej zvonili umieráčiky, oznamovali omšu či poplach. Dá sa povedať, že je najdôležitejším orientačným bodom Vlkolínca. Stojí v strede dediny a delí obec na dve časti - dolný a horný koniec, ktoré obývali nižňania a vyšňania.
Zrubová studňa
Typický vlkolínskz šindeľ chráni aj rumpálovú studňu z roku 1860. Koncom 19. storočia bola jediným pitným zdrojom v obci. Jej hĺbka je 12 metrov a šachta je vyložená kameňmi. Jej vnútro však neuvidíme, lebo niektorí znudení majstri do nej všeličo hádzali a tak studňu museli zavrieť. Kedysi sa dalo ísť aj na zvonicu a do obytnej miestnosti v roľníckom dome, ale čo už.
Ostáva nám len pofrflať si pod nosom o bezohľadnom správaní sa iných a dbať na to, ako sa správame k pamiatkam my sami, aby tu po našej návšteve neobmedzili ešte niečo. Koniec hlásenia, teda frflania :)
Pravek
No a ja by som nebol ja, keby som nepovedal aspoň jednu vetu o praveku :) Lebo k mojej obrovskej radosti sa tu našli stopy pravekého hradiska z pred 2500 rokmi. Archeologické nálezy črepov keramiky tu tiež potvrdili halštatskú a rannolužickú kultúru.
O tom sa ale porozprávame pri mojej ďalšej návšteve Ružomberku. Teraz si choďte užiť Vlkolínec, tento rok 2023 oslavuje 30. výročie zaradenia do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Tu nájdete zopár praktických postrehov a rád a zároveň sa dozviete, prečo vždy na sociálnych sieťach píšem "muzeumUM" :)
Pavol Croft
historik na cestách
MUDROVAČKA: Ak máte nejaké zaujímavosti, postrehy, historické informácie alebo praktické rady, ktoré by stálo za to doplniť do článku, pošlite mi ich na email. Budem rád:
TOPÁNKI. S gramatikou sa nekamarátim, to viete. Na úpravy používam GPT a korektor, ale nie je to dokonalé. Ak ste v texte našli chybu, napíšte mi prosím na email:
topanki@pavolcroft.com