Uplistsikhe. Ako sa bývalo v jaskynnom meste?

Ako sa bývalo v jaskynnom meste? 

Dnes to ideme zistiť. Priatelia, nachádzame sa v Uplistsikhe, jednom z najstarších osídlení celého Kaukazu.

Ľudia tu žili už v dobe bronzovej, skoro pred 5000 rokmi. Predpokladá sa, že v roku 65 pred n. l. cez Uplistsikhe 3-krát prešiel rímsky generál Pompeius, keď dobýval Arménsko, Fasis a Armazi. Bohužiaľ, Rimania neradi míňali atrament na zaznamenávanie miest, ktoré sa dobýjali, a tak sa o Uplistsikhe Pompeius nezmienil.

Pre nás veľká škoda, ale pre obyvateľstvo jaskynného mesta zjavne lepšie.

V meste sa nachádza niekoľko stoviek miestností vytesaných v kameni, presný počet dodnes nie je známy. Uplistsikhe poznáme ako súčasť Hodvábnej cesty a dôležité pohanské centrum. Jeho pôvodným stredobodom bol Chrám Slnka.

Toto sa ale zmení v 4. storočí. Gruzínsko ako jedno z prvých prijme kresťanstvo. Novým náboženským centrom sa stane mesto Mccheta a Uplistsikhe sa dostane do hlbokej opozície, pravdepodobne pre svoju kultovú povahu. Konflikt s mladým kresťanským mestom Mccheta sa zmení na priamu vojnu. Naše skalné mesto prehrá, utŕži vážne poškodenia a Chrám Slnka bude zničený.

Ináč sa ale Uplistsikhe v stredoveku bude dariť.

Vďaka svojej polohe a opevneniu jaskynné mesto odolá mnohým nepriateľom. Jeho takmer nedobytné skaly v ťažkých časoch, keď krajinu budú pustošiť Arabi a po nich Turci, ostanú ostrovom nádeje a bezpečia. O tom svedčí aj skutočnosť, že Uplistsikhe sa v 12. storočí stane sídlom kráľovej Tamary, ktorá do jaskynných komplexov znovu vdýchne zašlú slávu.

Osud mesta spečatia Mongoli, ktorí ho opakovane v 13. storočí vyplienia. Z nájazdov kočovníkov sa už mesto nespamätá, aj keď ho poslední obyvatelia opustia až v 20. storočí. Posledných sedem storočí kedysi slávne mesto už v kronikách a dobrodružných cestopisoch nezažiari.

Už máme historický prehľad, tak sa poďme pozrieť, ako mesto fungovalo a ako sa v ňom bývalo.

Vstup

Do mesta sa dá dostať dvoma cestami – od predajne s lístkami rovno po hlavnom ťahu, alebo, ak zabočíme doprava, je tam cesta vytesaná v skale. Práve touto cestou sa ľudia v minulosti dostávali do mesta.

Trhové námestie

Vieme, že Uplistsikhe bolo súčasťou Hodvábnej cesty. Toto je jediná veľká plocha v celom komplexe a nachádza sa pred bývalou bránou. Podľa všetkého slúžila ako trhové námestie, kde sa stretávali miestni a cestujúci kupci.

Vstup do mesta

Odtiaľto sa do mesta môžeme dostať po pôvodnej ceste alebo viac sofistikovaným spôsobom – cez podzemný tunel. Ten ale musíme pohľadať.

Sme v meste, ale než vlezieme do pravekého bytu, poďme preskúmať významné časti jaskynného komplexu.

Ruiny baziliky

Chrám Slnka bol síce demonštratívne zničený, no ostené pohanské chrámy kresťania prestavali. Zub času ich však tiež neušetril. Tu vidíme pozostatky chrámu, ktorý v 6. storočí prestavali na trojloďovú baziliku. Jej fragmenty sú stále rozlíšiteľné – nachádza sa hneď vedľa obnoveného chrámu Uplistsuli, na juhozápadnej strane.

Tamarina sála

Kultová postava gruzínskych dejín, kráľ kráľov a kráľovná kráľovien Tamara sa vydávala v Uplistsikhe. Je veľmi pravdepodobné, že k tomu došlo v trojloďovej bazilike.

Slávnostná hostina po svadbe sa mohla konať v tejto centrálnej hale s dvoma bočnými miestnosťami. V pravej miestnosti sú viditeľné zvyšky džbánov na víno. Všimnite si jej zaujímavý dekor. Kamenný strop je dokončený do podoby drevených trámov. Toto je najslávnejšia sála celého komplexu.

Trónna sála

Je možné, že tu skutočne stál trón kráľov z Kartli a konali sa vládne konferencie. Tieto zvýšené police sú zaujímavé, ale nevie sa presne, na čo slúžili. Mohlo to byť vyvýšené sedenie alebo slúžili na odkladanie predmetov.

Bývanie

Vo veľkých sálach a na trhovom námestí sa odohrával celý život jaskynného mesta. Ako ale vyzerali obydlia? Na prvý pohľad veľmi skromne, možno si poviete, prečo tu tak dlho žili ako praľudia v jaskyniach, veď je to nepohodlné.

V prvom rade sa tieto jaskyne veľkosťou veľmi nelíši od domčekov východných Slovanov. Kamenné cely mali tiež svoje výhody. Dobre sa vyhrievali obyčajným ohniskom, udržiavali teplo a neprefukoval ich vietor na rozdiel od drevených domov.

A čo dym? V tej dobe sa aj domy vykurovali „na čierny spôsob”, komíny sa na Kaukaze začnú používať až v 17. storočí.

Malé kamenné cely obyvatelia používali len na prespanie, väčšina života prebiehala vonku. No a v neposlednom rade, vínna réva tu bola dobre známa a v meste sa robilo hojne vína. Svedčia o tom zachované vínne lisy.

Vínečko, počko, bezpečie, obchod, príjemné spanie po celý rok – takýto pohodlný a šťastný život si užívali obyvatelia jaskynného mesta Uplistsikhe.

mudrovacka@pavolcroft.com

topanki@pavolcroft.com