Likava - História hradu v skratke

Likavský hrad na Liptove je najväčším hradom tohto regiónu. Dnes ho však môžeme obdivovať už, len ako zrúcaninu (díky moc František II. Rákoci). Ale aj napriek tomu je tu čo vidieť a čo to sa dozvedieť z našich historických dejín, legiend a ľudového rozprávania.

Praktické informácie

Ako sa dostať na hrad?

• Hrad sa nachádza na trase červenej turistickej značky, ktorá vedie z Ružomberka a Likavky na Veľký Choč.

• Autom sa tiež dá dostať na hrad, ale trochu to komplikujú cestárske práce. Treba dávať pozor na značky a usmernenia pracovníkov diaľničnej a stavebnej spoločnosti.

Čo vidieť?

Pre návštevníkov je prístupná Hunyadyho veža a dve nádvoria dolného hradu. Vo veži nájdete expozíciu dejín hradu. Dá sa urobiť okružná prehliadka aj okolo celého hradu po úzkej cestičke. Ale dávajte pozor a nechoďte tam v sandáloch či žabkách.

Oficiálne informácie nájdete na stránke Liptovského múzea: https://liptovskemuzeum.sk/expozicia/likava/

Výlet za dejinami hradu určite spojte aj s návštevou múzea v Ružomberku. Tam nájdete model hradu a poklad, ktorý v okolí hradu objavil manželský pár počas turistickej prechádzky. No a v neposlednom rade dochovaný kamenný blok s vyobrazením erbu druhej manželky Mateja Korvína Beatrix Aragónskej.

Dejiny hradu Likava

Hrad Likava bol kráľovský strážny hrad, čo znamená, že jedným z hlavných účelov hradu bolo strážiť dôležitú obchodnú cestu vedúcu z Považia na Oravu, ktorá ďalej pokračovala do Poľska.

Samotný hrad vybudoval niekedy pred rokom 1341 Zvolenský župan Donč, pretože vtedy Liptov aj Orava patrili do Zvolenskej stolice.

Magister Donč

Samotný Donč je celkom zaujímavá postava v našich dejinách. Ako krajinský hodnostár hojne prispel k rastu miest vo svojich dŕžavách tým, že rozširoval ich staré privilégiá a zároveň udeľoval mestám aj nové výsady. Veľa pomohlo aj to, že podporoval rast baníctva.

Ako uhorský šľachtic, diplomat a rytier stál v mnohých bojoch na strane kráľa Karola Róberta z Anjou. Dončova kariéra vystrelila po bitke pri Rozhanovciach v roku 1312, kde ako inak, bojoval na strane kráľa proti vzbúreným Omodejovcom a Matúšovi Čákovy.

Z bitky vyviazol s ťažkými zraneniami a za zásluhy dostal od kráľa úrad zvolenského veľžupana, ktorý predtým ovládal M. Čák. Donč bol aj veľkým staviteľom hradov a mnoho hradov, hlavne na Strednom Slovensku, opravil a prestaval. Neskôr sa stal aj komárňanským županom, kde v roku 1345 zomrel vo veku približne 67 rokov.

To je taký základný životopis magistra Donča. Ak chcete vedieť o ňom viac, odporúčam si prečítať túto prácu.

História hradu v skratke

Po Dončovi hrad dostávali do užívania ďalší Liptovskí župani. V rokoch 1431-1434 bol v rukách husitskej posádky. Hrad sa dostal do moci násilného Iskrovho kapitána Petra Komorovského, ktorý tu veľmi kruto panoval.

Od 14. do 17. storočia sa tu vystriedalo niekoľko pánov a hrad prekonal niekoľko obliehaní. Hrad v druhej polovici sedemnásteho storočia prebudovali Tökölyovci na prepychovú súkromnú rezidenciu. Na konci roku 1670 ho dobíja cisárske vojsko. Takto sa Likava stala majetkom uhorskej kráľovskej komory a okolo roku 1685 hrad slúžil ako vojenská ubytovňa a stoličná väznica. Jánošíka tu ale neväznili, to už je ľudová tvorba.

V roku 1703 sa hradu zmocnili Rákociho povstalecké vojská a v roku 1707 ho knieža František II. Rákoci prikázal zbúrať. Pričom zariadenie hradu bolo údajne prevezené na Oravský hrad.

Počas obliehania v roku 1670 sa mal na hrade nakrátko ukrývať vzácny hosť, 13-ročný syn Štefana II. Tökölyho, ktorý utekal pred cisárskymi prenasledovateľmi zo rovnako obliehaného Oravského hradu. Z Likavy sa vraj synátor prešmykol preoblečený za poddanské dievča.

Hrad dnes

Aj napriek dramatickému koncu hradu je tu stále čo obdivovať. Zachovalo sa nám tu mohutné opevnenie s baštami, vstupná brána a vstupná veža, ktoré sú súčasťou Dolného hradu s dvoma nádvoriami.

Tretie nádvorie chráni Hlavná veža a oba objekty sú súčasťou Horného hradu. Vôkol tretieho nádvoria sa vinú zvyšky palácov, ktoré tu jednotliví majitelia postupne pristavovali. Sú to severný, južný a východný palác. Hrad prešiel niekoľkými súčasnými rekonštrukciami a samotná rekonštrukcia prebieha stále na hornom hrade. Na Hornom hrade máme unikátne zachované vysoké steny hlavne severného paláca, ktoré stále robia vrásky na čele pamiatkárom a štátikom.

Hradné a fortifikačné vychytávky

Z pohľadu fortifikácie je zaujímavý hlavne spodný hrad, kde sa nám zachovali mohutné hradby a bašty a obzvlášť vstupná veža deliaca 1. a 2. nádvorie.

Z architektonického hľadiska je významný naopak renesančne upravený gotický Horný hrad, na ktorom môžeme skúmať zachované gotické a renesančné obruby okien, portály, konzoly a strieľne.

Zaujímavé sú aj samotné smolné nosy na stene, ktoré slúžili na obranu hradnej prístupovej cesty. Obráncovia z nich liali smolu či vriacu vodu na útočníkov. Tak isto odtiaľ mohol vyletieť nie jeden šuter rovno na hlavu nepriateľa.

Legendy a príbehy

Čierna pani - Helena Kružičová 1586

Podľa legendy je hrad Likava pri Ružomberku stále chránený Likavskou čiernou pani. Údajne na jar žehná, aby krajina mala veľa úrody a v lete ju chráni od živelných pohrôm. O zime a jeseni sa nič nehovorí, vtedy boli obyvatelia Likavy asi vydaní na pospas osudu. Každopádne Helena Kružičová, alias Čierna Pani, bola mimoriadne súcitná k poddaným likavského panstva ešte počas svojho života.

No a po svojej smrti v roku 1586 sa sem do svojho rodného kraja vrátila ako duch. Údajne sa zjavovala na hrade v podobe postavy ženy zahalenej v čiernych šatách a ľud ju hneď spoznal. Pre poddaných Likavy bola Čierna pani akýmsi strážnym anjelom, čo sa nedá povedať o mnohých iných čiernych paniach našich hradov.

Na blízkom Oravskom hrade zase pobýva Biela pani, manželka Donča, ktorý zodpovedá za jej smrť. Zomrela kvôli otrave krvi, ktorú dostala po odťatí ruky za to, že sa snažila ochrániť slúžku pred svojím rozzúreným manželom Dončom. Oravská Biela pani sa však podľa povesti zjavuje iba počas Dušičiek.

Čo sa skrýva za Čiernymi a Bielymi Paniami

Biela pani je zrejme symbolický pozostatok z pohanských čias, kedy biela farba symbolizovala smútok a smrť. Bielu pani v minulosti považovali za nepokojný prízrak mladej ženy, ktorá opustila svet násilnou či neprirodzenou smrťou. Alebo bola odsúdená po smrti blúdiť ako duch za svoje činy. Neskôr sa objavuje pod vplyvom kresťanstva v našich ľudových legendách aj Čierna pani, ktorá tiež symbolizuje smrť a zároveň má byť zápornou obdobou Bielej pani.

Tieto prízraky sa objavovali najmä na hradoch, zámkoch, mestských hradbách, v kaštieľoch, ale aj pri studničkách a kaplnkách. Pochádzali najmä zo šľachtického alebo mestského prostredia.

Legenda o bezhlavom sluhovi

Ďalšia legenda hovorí, že na obliehanej Likave hradný pán za pomoci sluhu zakopal v noci poklad. Pán jediného svedka sťal a v nastávajúcom boji sám prišiel o život. Skryté cennosti stráži popravený čeľadník, ktorý o polnoci chodí po hrade s hlavou pod pazuchou.

Vieme však, že ak tam duch stále je, jeho stráž je zbytočná. Pretože obliehajúce cisárske vojská poklad našli a obohatili ním Habsburskú pokladnicu.

Poklad

A pokiaľ sa pôjdete poprechádzať po lese okolo hradu, pozerajte, či sa náhodou niečo nezaleskne v kríkoch. Možno sa na vás pousmeje šťastie a objavíte ďalší poklad, tak ako sa to pošťastilo manželskému páru pred pár rokmi. Ak sa vám to stane, tak nález určite oznámte a nič z toho nepresúvajte, aby nenarušiť nálezový historický kontext. Oplatí sa to, aj nález malej veľkosti môže byť naozaj veľký. Takýto poklad obohatí nielen naše kultúrne dedičstvo, ale aj vašu peňaženku ako v prípade spomenutých manželov.

Pavol Croft
historik na cestách

mudrovacka@pavolcroft.com

topanki@pavolcroft.com