prečo?

Potrebujeme sa učiť dejiny, aby sa neopakovali. S tým absolútne nesúhlasím. Prečo?

  • Náš svet je príliš komplexný, prepletený viac než kedykoľvek predtým a nič, čo sa odohralo v stredoveku či staroveku, nás nepripraví na výzvy našej vysoko technologickej budúcnosti.
  • S dejinami sa nestále špekuluje, prekrúcajú ich nacionalisti a vidíme v priamom prenose, ako autokratické režimy zneužívajú históriu, aby dodali legitímnosť svojim ambíciám.
  • Na škole sa primárne učíme dejiny geopolitiky a k tomu trochu kultúry, vedy a náboženstva. A to je len malá časť toho, čo tvorí náš svet.

Takže nemá zmysel zaujímať sa o dejiny? To netvrdím, ale odpoveď „prečo je to prospešné” je tiež komplexná. Tu sú moje dôvody:

  • Tak ako cestovanie rozširuje naše horizonty, štúdium dejín prehlbuje vnímanie sveta. Vďaka tomu sa u nás formujú nové neurónové siete. Nové vedomosti a zážitky pomáhajú širšie myslieť, pozerať na problémy z iného uhla a nachádzať efektívnejšie riešenia bežných aj náročných úloh.
  • Čím viac vieme o svete, tým viac zisťujeme o sebe. Pomáha to rozvíjať kritické myslenie a byť odolnejší voči pseudovedeckým hlúpostiam, akých je plný internet.
  • Som introvert a zaujímavosti z dejín mi pomáhajú nadviazať konverzáciu. A navyše, komunita historikov, archeológov a historických nadšencov je úžasná, ste naj ľudia 🙂
  • Jednoducho, mňa to baví. Existuje zaujímavá teória o skalných maľbách, prečo praľudia začali zdobiť svoje jaskyne. Podľa niektorých antropológov za to môže nadbytočná intelektuálna energia. Rozvinuli sa tak, že potrebovali na niečo minúť svoj obrovský potenciál, a tak začali tvoriť, z čoho vzniklo umenie a náboženstvo.

Pre mňa je štúdium dejín, cestovanie a popularizácia histórie spôsob, ako využiť svoj intelektuálny potenciál. Jednoducho to nedokážem nerobiť, ináč by mi vybuchla hlava 🙂

Nie všetko, čo robíme, má praktický význam – to je príznak rozvinutosti spoločnosti. A podľa mňa práve to je na našom svete krásne – môžeme robiť to, čo nás baví, bez ohľadu na praktický význam. Ak vás baví cestovanie a minulosť, máme rovnakú krvnú skupinu. Budem sa snažiť rozprávať vám zaujímavosti, vysvetľovať súvislosti, aby sme spoločne rozširovali svoje horizonty. 

Pavol Croft – historik na cestách
Pre tých, ktorým VENI a VIDI nestačí

Zima v Grécku. Pavol Croft v klobúku pri majáku v benátskom prístave mesta Chania, Kreta.