Denník mojich dobrodružstiev na cestách po svete
Grécko
Historik na cestách (časť 12): Vianoce na Kréte a recept na neodolateľný grécky dezert
„Kaló Santa Klaus!“ povedal som, keď mi Achilles vložil figurínu do rúk. Čakal som, že budeme pokračovať, ale decko sa zastavilo, uprelo na mňa prekvapený pohľad a zakúrilo tmavou kučeravou hlavou. „Óchi Santa, Vasilikós!“ Teraz už som nechápal ja. Aký Vasil? Malý dal vlastne meno hračke Santa Klausa? Skúsil som to zistiť, ale Achilla to len rozrušilo. Čítať ďalej…
Historik na cestách (časť 11): Ako ma zatýkala turistická polícia na Kréte
Týpek na mňa vrieskal tak, že sa jeho tvár začervenala a na krku sa nafúkli žily. Stáli sme v parku hneď za Knóssoským palácom, skupinky turistov nás obchádzali stranou a zdesene sa na nás pozerali. V diaľke sa objavili dvaja policajti a rýchlym krokom smerovali k nám. Čítať ďalej…
Historik na cestách (časť 10): Atény, šváby, večné hádky aj zhovorčiví dôchodcovia
Vážne tam bývate? Frank sa skoro zadusil voňavým krétskym vínom. Práve som popísal kanadským kamošom, v ktorej časti Atén sme si prenajali byt. Ich reakcia bola pre mňa takisto nečakaná ako pre nich lokalita, ktorú sme si vybrali. Čítať ďalej…
Kambodža
Historik na cestách (časť 9.): Aký je život mimo odletovej haly?
„Nedáte si bublaninu s mangom?” Privítala nás Deniska. Mango bolo všade. V šalátoch i dezertoch. Každý deň ráno, keď som išiel von, mi recepčná darovala dve-tri mangá a keď som kupoval na trhu ryžu a zeleninu, dostal som k nákupu ďalšie mango grátis od usmievavej panej Keo. Ale s mangom či bez neho, slovenskej bublanine od Denisky sa nedalo odolať. Čítať ďalej…
Historik na cestách (časť 8.): V čom je tajomstvo dobrodružstva?
Neboli sme jediní, kto sa zasekol v Kambodži. Z autobusu vysadili všetkých Európanov a na stanici (veľmi honosný názov pre zaprášený úzky dvor so starými autobusovými sedačkami namiesto lavíc) nastal chaos. Čítať ďalej…
Historik na cestách (časť 7): Mŕtve mesto, dotieravé opice a záhadný Ringa Ding
Je to zvláštny pocit, že veľkí králi Richard Levie srdce a Jayavarman VII panovali v tom istom čase a navzájom ani len netušili o existencii toho druhého. S Irinou sme sedeli oproti bráne mesta Angkor Thom a snívali, ako to tu mohlo vyzerať pred 800 rokmi. Už v tej dobe tu boli cestovatelia vítaní. Čítať ďalej…
Historik na cestách (časť 6.): Kauza s hotelovým uterákom a prečo je február vhodný mesiac pre návštevu Kamodže
9. februára 2020. Nebol som si istý, či to bude fungovať. Ale po niekoľkých minútach bola všetka naša batožina uložená na prednom sedadle remorqueu. Toto zvláštne vozidlo predstavovalo starú motorku s prívesom, v ktorom boli dve kožené sedadlá a zdobený prístrešok. Usmievavý kmérsky vodič naštartoval motor a pomaly sme sa začali kotúľať po zaprášených uliciach mesta Siem Reap. Čítať ďalej…
Historik na cestách (časť 5.): Z Bangkoku do Kambodže, medzi žobrákmi aj v podivnom kasíne
Mesto bolo neobvykle tiché a nikde nebolo ani nohy, iba bosí mnísi v oranžových rúchach stáli neďaleko v rade s kovovými miskami na jedlo. Zatiaľ žiadna horúčava, žiadne vône ani zvuky premávky. Bolo príliš skoro na tieto typické javy pre preľudnený Bangkok. Čítať ďalej…
Thajsko
Historik na cestách (časť 4.): Starobylé mesto Ayutthaya, pagody plné netopierov a úsmev umierajúceho Budhu
Vtedy som ešte nevedel, že je to ticho pred búrkou. Písal sa február 2020 a po rušnom Bangkoku som si bezstarostne užíval celkom prázdnu Ayutthayu. Jej špicaté pagody, čo vyzerali ako obrovské zvony, vnútri okupovali netopiere. Nepýtajte sa ma, ako to viem, keďže je tam všade zákaz vstupu. Čítať ďalej…
Historik na cestách (časť 3.): O rozprávkovej kapitánke a dobrodružstve v štýle Miyazaki, pri ktorom sa nič nedeje
Malá stanica thajského mestečka Ayutthaya prekypovala životom. Na drevených lavičkách natretých lesklou farbou na hnedo klebetili decká v školskej uniforme. V malom vestibule stála skupina budhistov v oranžových róbach. Hluk od deciek prekrýval tichý monotónny rozhovor mníchov. Čítať ďalej…
Historik na cestách (časť 2.): Ako takmer nestihnúť vlak do posvätného mesta, nahnevať mnícha a zdvorilo odmietnuť thajskú pochúťku
Už na mňa rval celý rad ľudí a mával smerom k správnemu nástupišťu. Jednou rukou som chytil klobúk, druhou Irininu dlaň a vyštartoval cez bangkockú stanicu. Starý vlak s mrežami namiesto okien už začal pofrkávať. Čítať ďalej…
Historik na cestách (časť 1.): Kamarát ma v Bangkoku zobral do opusteného obchodu, bol som v šoku, čo bolo za pokladňou!
Dvihol som svoj slamený klobúk a utrel si šatkou z čela stekajúce kvapky potu. „Neboj, už zachvíľu sme na mieste,“ povedal Justin. Nechápavo som sa obzrel. Kráčali sme cez úzku tmavú uličku. Na jednej strane uličky bola akási skládka zhrdzaveného kovového šrotu z nejakých veľkých strojov. Z druhej strany zase dlhá orajbaná stena. Spolu to vytváralo pocit úzkosti a nebezpečia. Čítať ďalej…
Bali
Na Bali stretneš 3 druhy ľudí, o spirituálneho guru zakopneš pri každom stole
Kam smeruje tvoj život? Predo mnou stál dlhovlasý týpek v rozopnutej ľanovej košeli s budhistickými korálkami okolo krku. Nechápavo som dvihol naňho oči. Balijský guru európskeho pôvodu to zobral ako pozvánku a prisadol za môj stolík. Čítať ďalej…
gruzínsko
Čistá India, alebo o tom, ako vo svete fungujú veci, ktoré by na prvý pohľad nemali
Mám zaužívaný výraz čistá India, keď niečo jednoduché nefunguje, ako má bez jasných príčin. Alebo naopak, je spravené tak, že neveríš, ako to vôbec môže fungovať, ale zázračným spôsobom to funguje. Čítať ďalej…
